1. Kapitola

Autor: Patrícia Hricáková | 22.10.2012 o 20:41 | (upravené 22.10.2012 o 20:47) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  70x

KAPITOLA PRVÁ Zábava, zábava a stále len zábava. „Ahoj Emi, počuj, máš už na dnes niečo?“ s nedočkavosťou sa ma spýtala do telefónu Saša. „Ahoj moja, nie nemám, skočíme na nejaký ten drink?“ „Si píš. O ôsmej. Tam, kde stále."

 

 

‘‘Nejaký ten drink“ pre mňa a Sašu znamenalo, že sa opäť opijeme a pôjdeme niekam na diskotéku baliť chlapov. Ako každý týždeň. Aj keď sme už mali 22, stále nás to bavilo. Ja som šla skôr po tých starších a Saši sa páčili tí takí zajkovia. Nagelovaní, dobre oblečení, so sexy strniskom na tvári. Mne na výzore až tak nezáležalo, pretože som naozaj chcela nájsť niekoho, koho budem ľúbiť. Keď som to povedala Saši, stále sa smiala, pretože ona bola presvedčená, že láska neexistuje. Že je to len akýsi výplod ľudskej fantázie, len chvíľkový pocit, ktorý raz pominie, len chvíľa eufórie a zvláštneho pocitu v bruchu. V tomto sme boli so Sašou odlišné, aj keď sme boli najlepšie kamarátky už od útleho detstva. No ja som v lásku verila. Verila som v to, že človek raz nájde šťastie, ktoré ho naplní, a to nie na týždeň či mesiac, ale na celý zvyšok života. Šťastie, ktoré je odlišné od takého normálneho šťastia či radosti, nie také, ktoré zažívate, keď vás povýšia v práci, alebo dostanete pekný darček od kamarátky, ale také šťastie, ktoré naplní každú sekundu vášho života. Také, že sa smejte, aj keď vlastne plačete. V to som ja verila.

Stretla som sa so Sašou a spoločne sme vyrazili do ulíc. Sadli sme si na našu najobľúbenejšiu terasu, ktorú navštevujeme už asi tri mesiace. Páči sa nám, pretože je odlišná od všetkých ostatných. Je vyhotovená v takom retro štýle, celá vykladaná drevom. Drevené steny sú ozdobené mnohými obrazmi, ktoré vytvárajú pocit domova. A páči sa nám hlavne preto, že sa tam dá sedieť kedykoľvek, či je vonku slnečno, či prší, či fúka, pretože je zastrešená a dá sa celá uzatvoriť.

Dali sme si pár drinkov a celé to zapili dobre vychladeným pivom. Zodvihli sme kotvy a vybrali sa do nejakého klubu. Netušili sme, kam zavítame, pretože stále sme sa snažili obmieňať kluby. Však viete, aby nás tam náhodou nespoznali naše úlovky. To by bol trapas.

Zatancovali sme si a poriadne sme sa vybláznili. Opäť, tak ako stále, sme si sadli ku baru a začali žmurkať na dvojicu pekných a sympatických mužov.

„Tí sú celkom fajn, čo povieš?“ spýtala sa Saša a prstom ukazovala na dvojicu mužov, ktorí  popíjali niečo ako Sex on the beach a poťahovali si z naozaj luxusných dútnikov.

„Saša, kde sa podel tvoj zmysel pre nájdenie vhodných obetí“? Veď vyzerajú ako totálni buzeranti.“

Saša sa zasmiala a odvetila: „ Veď rob ako chceš, uvidíš, o pár minút ma uvidíš s tým fešákom v rytme salsy.“

Pokývala som hlavou a nechala ju nech to ide skúsiť. Hneď som vedela, že budú teplí, však tie ich košele od Armaniho, zasunuté až neviem kde, ma v tom len usvedčovali. Aj keď...

Samozrejme, neboli buzeranti a skončili sme s nimi v najbližšom luxusnom hoteli na rohu Hapákovej. Ja na izbe 135 a Saša 137. Opili sme sa tak, že sme si nevedeli ani len spomenúť ako sme sa dostali do hotela. Keď som sa ráno zobudila na izbe vedľa teplého chlapa, najprv som sa pozrela pod perinu, či sa mi to len nesníva. Nie. Bola som nahá. Fajn, vyspala som sa s ním, pomyslela som si, ale v takom to luxuse? Doriti! Len jeden malý detail – nepamätala som si ani len to, akej farby mal spodky. Vôbec nič. Totál okno. Ešte raz – doriti!

Keď som o pár hodín zbadala Sašu, totálne vyčerpanú s rozmazanou maskarou pod očami, nemohla som to vydržať. Proste som od smiechu totál že vybuchla. Saša sa na mňa len uškerila a šla do sprchy. Ešte som tam chvíľu stála a len tak premýšľala. Teda vlastne som ani nemala o čom, keďže som si toho veľa nepamätala.

Ale predsa len som nad niečím rozmýšľala. Asi len tak, nad životom. Nad tým, že mám 22 a stále sa len tackám po hlúpych diskotékach s kámoškami. Nad tým, že vlastne nič poriadné nerobím. Nad tým, že chcem mať rodinu a veľa detí, ktoré budú mať šťastné detstvo. No namiesto toho, aby som sa o niečo také pokúsila, som sa nad tým len zamýšľala.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Harabin uniká disciplinárnym trestom

Sudcovi hrozí pokuta, preradenie na súd nižšieho stupňa, ale aj strata talára. Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?